Slovak
Duch uviaznutý v našom časopriestore.
Predslov : Pri meraní počítačom MDC v niektorých prípadoch dostaneme informáciu : „Možná prítomnosť entity“. Trošku priblížim o čo ide, čo to ten pojem znamená.
V našom poňatí má človek dušu aj ducha. Duša sa viaže k jednotlivému životu, čiže v každom našom živote máme inú dušu. Duch je však ale večný – nesmrteľný a prechádza stále ten istý všetkými životmi. Preto je pre znovuzrodenie dôležité, aby duch po smrti neuviazol tu.
Ukončením nášho pozemského žitia náš duch opustí telo. Najprv sa ešte niekoľkokrát pokúsi
vrátiť do tela, ale keď zistí, že to nie je možné a telo ho už neposlúcha, ostáva v blízkosti tela a pozoruje čo sa s ním deje.
Neskôr sa duch už aj na dlhšiu dobu vzdiali od tela a navštevuje svojich známych. Počas pobytu pri umierajúcich starých ľuďoch môžeme zistiť, že oni už dva dni pred smrťou vnímajú a spoznávajú prítomnosť už zomrelých rodinných príslušníkov a známych, ktorí sú na tej istej duchovnej úrovni ako oni sami. Na dedinách je známa aj tá skutočnosť, že psi zavýjajú keď vidia prichádzať tieto duchovné bytosti. Celé okolie a rodina si vtedy uvedomuje, že veru udreli posledné hodiny milovanej osoby.
Po opustení tela sa duchu ukáže svetelná brána (používa sa výraz svetelný tunel) . Každý duch má svoju vlastnú. Jediným možným spôsôbom, ako sa dostať na druhý svet je prechod touto bránou. Unavenému duchovi ponúka cestu, ktorá pôsobí upokojujúco a príjemne. Na vydanie sa touto cestou ho pobádajú jeho sprevádzajúci známi duchovia a anjeli.
Duch, ktorý opustil telo, ešte nejakú dobu sa viaže citmi (astrálnym bytím) k pozemskému svetu a blízkym. Tento svet dokáže napokon kľudne opustiť až keď vidí, že doma zavládol pokoj.
Na odchod má duch k dispozícii 48 dní.
Ten duch, ktorý sa za tento čas nedokáže ukludniť, stane sa nepokojným a ostáva tu v našom časopriestore. Po uplynutí mesiacov, ba až roka aj napriek tomu, že sa presvedčil o upokojení rodiny už nemôže prejsť na onen svet, lebo brána sa už zatvorila. Duch uviazol tu. Plynutím rokov ho potom charakterizuje vek v ktorom opustil svoje telo. Už nestarne ďalej.
Duch uviaznutý v časopriestore sa dá pomocou radiestézie vyhľadať a detekovať. Energia vyžarovaná duchom sa dá pocítiť aj rukou a často majú dokonca aj vôňu. Vo všeobecnosti sa pripútajú k nejakému známemu, ale môžu aj k celkom cudzej osobe. Svoje túžby chcú potom uskutočniť prostredníctvom toho ku komu sa pripútali. V prípade, že umrie ten na koho boli pripojení, nemôžu s ním spolu jeho svetelnou bránou. Potom sa už ale neviažu k osobe, ale ostávajú v dome alebo v nejakom im milom predmete. (skriňa, váze, dielňa, kancelária a pod.)
Stali sa z nich mátohy – strašidlá, chyba bola v nedostatku vedomostí, aby včas odišli patričným spôsobom na onen svet. Každý má byť na svojom mieste : ryba vo vode, ľudia na Zemi a duchovia na onom svete.
Duchom uviaznutým v časopriestore sa stáva ten, ktorý neopustil tento pozemský svet pre svoju nevedomosť, alebo preto, že bol silne citovo pripútaní ku tu zostávajúcim blízkym.
Občas sú aj takí ľudia, ktorí na základe svojich znalostí rozpoznajú duchov a odoženú ich.
Ale toto vyhnanstvo platí iba dočasne, lebo duchovia sa vrátia na svoje obľúbené miesto a vonkajšie prejavy ich zvláštnej činnosti pokračujú naďalej.
Kovács – Magyar András
Ten, kto má oprávnenie pomôcť, tu v časopriestore uviaznutým duchom dostať sa na onen svet sa kedysi nazýval „Táltoš“ a ním splnomocnené osoby. Teraz je to osoba poverená vyšším duchovným svetom, ktorá má aj živé spojenie s anjelmi najvyššej úrovne.
Mnohí si volia odlišné spôsoby až kým sa nepresvedčia, že to tak nie je správne. Jedinou zhodnou cestou je božia vôľa. Žiadne techniky tu nezaberajú.
Ten, kto bol obdarovaný možnosťou vykonávať túto záslužnú činnosť, ako aj ním poverené ďalšie osoby sa overujú dosiahnutými výsledkami.
Najdôležitejším pravidlom pre tých čo sa zaoberajú duchovným svetom je neustála kontrola.
